Astereia a jej história
História Astereie sa píše už celé tisícročia, kedy sa objavila prvá zo štyroch veľkých rás.
Všetky dôležité udalosti sa budú zapisovať práve sem.
POZNÁMKA:
S.V. = Starý Vek | N.E. = Nová Éra
Všetky dôležité udalosti sa budú zapisovať práve sem.
POZNÁMKA:
S.V. = Starý Vek | N.E. = Nová Éra
Rok 0
Odvtedy, čo rasy Akayly začali žiť v mieri, začali sa počítať aj nové roky, tzv. Nová Éra (=N.E.)
Rok 100 až 50 S.V.
Ďalších 50 rokov od vyhlásenia Elsweyru, sa nemohli ostatné rasy dohodnúť o rozdelení zbytkových území. Preto väčšina z nich dospela k názoru, že najlepšie bude vytvoriť jednotnú a hlavne neutrálnu zem, kde budú všetci žiť spoločne. Vzniká teda neutrálna Akayla, ktorá zo začiatku nebola až tak moc neutrálnou. Rasy tu viedli boje, až kým nebol každý spokojný. Aspoň naoko.
Rok 200 až 100 S.V.
Dlhých 100 rokov sa elfi a ostatné rasy dohadovali o spolužití. Elfská rasa sa nakoniec rozhodla dištancovať sa od hádok a bojov medzi menšími rasami, a preto sa stiahla, dobrovoľne odstúpila územia, ktoré osídľovala a vytýčila si hranice svojej vlastne zeme, ktorá sa nachádza na severe Astereie. V roku 50 S.V. teda definitívne vznikol Elsweyr.
Okolo roku 200 S.V.
Ľudia si začali pomaly myslieť, že elfovia si z nich chceli urobiť otrokov, že ich chceli ovládať, a tak sa proti nim postavili, vyhnali elfov z územia, ktoré sa nachádza na juhovýchode Astereie a všetky stavby, všetko, čo tam elfi vytvorili, si privlastnili. Tak vznikli hranice Prospery.
Okolo roku 800 S.V.
Na Astereiu sa dostáva nová rasa, ktorá bola považovaná za votrelcov. Je to rasa barbarov, ktorí nevedeli absolútne nič. Ujali sa ich však elfovia, ktorí ich naučili takmer všetko, čo vedeli. Začali sa nazývať ľuďmi.
Rok 1873 S.V.
Veľká a hrôzostrašná bitka medzi Ventruom a Vnútorným kruhom. Počas bitky prišli o život všetci Súrodenci a padli rukou svojej vlastnej Matky, ktorá sa po tejto udalosti vytratila nevedno kam a nikto netuší, či ešte žije.
Rok 1889 S.V.
Vznik Vnútorného kruhu, ktorý mal zlikvidovať Ventrua a jeho vládu.
Rok 1917 S.V.
Odohrala sa krvavá bitka medzi Deťmi Lilith. Ostalo živých len 5 najsilnejších - Malkavian, Brujah, Nosferatu, Toreador a Ventrue. Ventrue, ako najsilnejší z pätice, sa vyhlásil za vládcu, mal po svojom boku Lilith a Súrodencom udelil milosť. Rozdelil územie, ktoré si za ten čas vybojovali, na 5 častí. Každý zo Súrodencov dostal svoj podiel. Vznikli tak hranice Nocturny a jednotlivých pokrvných línií.
Okolo roku 2320 S.V.
Lilith pokračovala v hľadaní rás, ktoré by zvýšili jej silu a poskytli nové možnosti, či schopnosti. Robila to rovnako, ako s vílami - pila ich krv, a tak sa jej po rokoch vyvinuli tesáky. Jej telo však už nedokázalo prijímať nové schopnosti. Vytvorila dokonca aj rituál premeny, pri ktorom dokázala premeniť inú rasu na svoj druh. Premenila tak 13 bytostí, ktoré nazývala svojimi Deťmi. Tí okamžite začali tvoriť svoje potomstvo. Tak vznikla rasa upírov, ktorá terorizovala elfov na západe a vytláčala ich z tohoto územia.
Okolo roku 2330 S.V.
Zhruba 70 rokov sa Lilith pripravovala na vyhubenie rasy víl. Víly neboli nesmrteľné, len sa zvyčajne dožívali aj 200 rokov, preto sa jej nakoniec podarilo všetky víly zabiť. Začalo svitať a ona už bola pripravená na svoju smrť, ale krv víl, ktorú mala na svojom tele, ju pred slnečnými lúčmi chránila. Plápolali jej akurát miesta, kde krv nebola, preto rýchlo pochopila, že ak nechce zomrieť, musí konať. Pristúpila ku každému telu víly a začala násilne sať ich krv z rán, ktoré im pri boji uštedrila. Takto oblafla vlastnú smrť, vytvorila si akési spojenie so záhrobím, so svetom mŕtvych a zaistila svojim potomkom ochranu pred slnečným svetlom.
Okolo roku 2400 S.V.
Lilith, vtedy ešte krásnu vílu, odvrhla vlastná rasa. Jej nenávisť a túžba po pomste boli tak veľké, že ju doslova pohltili a zmenili na čosi strašné - stvorenie bažiace po krvi tých, ktorí jej tak neskutočne ublížili. Svoju bájnu krásu víly si však zachovala. Cennou za to bolo svetlo. Všetko svetlo z jej života zmizlo. Víly boli totiž známe svojou silou, ktorá spočívala v používaní svetla a jeho lúčov, ktoré dokázali tvoriť aj v úplnej tme. Nemohla chodiť na slnečné svetlo, pretože to ju spaľovalo. Dala slovo sama sebe, že jedného dňa víly zničí.
Rok 2500 až 2400 S.V.
Krátko po vzniku Daggerfallu sa na územie Astereie prirútili obrovské jaštery. Niektoré z nich mali krídla a vedeli chrliť oheň, iné sa zas plazili po zemi, či plávali v moriach okolo kontinentu. Dlhých 70 rokov trvalo, kým sa rasám Astereie podarilo za pomoci elfov vytvoriť legendárne meče, ktoré dokázali prejsť tvrdými šupinami týchto tvorov. Ďalších 30 rokov trvalo, kým týchto tvorov definitívne porazili a vyhubili. Z mečov však ostal len posledný kus.
Okolo roku 2500 S.V.
Elfi obsadili takmer celú Astereiu. Výnimkou boli malé územia iných rás. Chvíľu pobudli aj na obrovskom ostrove, ktorý už v tej dobe bol pokrytý nebezpečnou džungľou. Z hlbín útrob ostrova sa vynorila vtedy ešte nevídaná rasa. Boli to polymorfi. Nevedno odkiaľ sa vzali, či tu žili už dlho, alebo prišli z iného kontinentu. Jednou vecou si však boli elfi istí - ich moc a zmysel pre ochranu všetkého živého boli obrovské. Preto im dobrovoľne územie ostrova odstúpili. Prvé hranice teda získali polymorfi. Tak vznikol Daggerfall.
Okolo roku 3000 S.V.
Zrod rasy elfov. Ako prví pochopili, že aby prežili, musia robiť čosi viac, než len loviť zver. Začali žiť kočovným životom, aby našli vhodné podmienky na život. Mnohí z nich zostali pri love, a ak vyhubili všetko vo svojom okolí, presunuli sa jednoducho ďalej. Tí múdrejší si prírodu ctili, a tak ju začali podporovať. Veľmi rýchlo prišli na to, ako prežiť a zároveň obohatiť prírodu. Boli to totiž prví pastieri a roľníci. Zo začiatku vytláčali slabšie, či menej početné rasy z ich území, avšak časom sa s nimi naučili koexistovať.